Mylnikov strávil takmer celú hráčsku kariéru v materskom klube, za ktorý odohral dvanásť sezón vo vtedajšej najvyššej domácej súťaži. Zachytal si aj za Petrohrad a Jaroslavľ, ale žiadne úspechy v sovietskej ani ruskej lige nedosiahol.
Darilo sa mu však na medzinárodnej scĂ©ne. Sovietskemu zväzu vychytal zlato na olympijskom turnaji v Calgary 1988. V rokoch 1986, 1989 a 1990 sa stal majstrom sveta, no zĂskal aj striebornĂş a bronzovĂş medailu zo svetovĂ©ho šampionátu.
Mylnikov absolvoval aj jednu sezĂłnu v zámorskej NHL za tĂm Quebec Nordiques, ktorĂ˝ ho draftoval v roku 1989 v siedmom kole. V nasledujĂşcom roÄŤnĂku 1989/90 zaĹ? odchytal desaĹĄ zápasov s ĂşspešnosĹĄou zákrokov 85,8 % a priemerom 4,96 inkasovanĂ©ho gĂłlu. Bol vĂ´bec prvĂ˝m ruskĂ˝m brankárom v súťaĹľi.
ÄŚlen tĂmu veteránov s názvom Legendy Sovietskeho zväzu si vyskúšal aj trĂ©novanie. Spolu v piatich sezĂłnach bol asistentom hlavnĂ©ho trĂ©nera v piatich rĂ´znych kluboch. V rámci KHL pĂ´sobil v Jekaterinburgu v roÄŤnĂku 2011/12.
Čítať ďalší článok:
Slovan zĂskal posilu do obrany z FĂnska! Zdieľať na Facebooku